Tanec alebo šport?

Dilema, ktorá ma sprevádzala celé detstvo a len ťažko som na ňu hľadala odpoveď. Dá sa povedať, že pozitívny vzťah k športu sa u mňa prejavoval už od narodenia. S vodou som sa skamarátila ešte skôr ako s tanečným parketom a baletnou tyčou. Hoci v 80-tych rokoch ešte neexistovali kurzy plávania pre kojencov, pre mňa bol pohyb vo vode absolútnou samozrejmosťou. Rodičia ma cez víkendy vodili na kurz plávania (k trénerovi Jožovi – tak sme ho familiárne nazývali a pamätám si ho ešte doteraz :)) a ak chcete vedieť, ako som sa naučila plávať skôr, ako chodiť – úplne jednoducho. Bola som hodená do vody, Jožo na mňa zabudol a tak som plávala, plávala a plávala s doskou v ruke, až si jedna mamina všimla, že to malinké dievčatko má nejaké atramentové pery a tečú jej slzy po lícach :), a tak ma vytiahli, usušili a od toho dňa vyhlasujem, že viem plávať.

Cez týždeň som navštevovala športovú gymnastiku. Rodičia to nemali so mnou ľahké – nebolo nič, čo by ma nebavilo, chcela som pričuchnúť ku všetkému. Postupne som navštevovala aj modernú gymnastiku, španielske tance, a pribudli tréningy akvabel. V tom čase sa otvárala v Bratislave prvá muzikálová základná škola Alkana a bolo rozhodnuté – v rámci školy som absolvovala hodiny baletu, hip hopu, stepu, výrazového tanca, gymnastiky, herectva a spevu, čiže všetko to, čo ma napĺňalo radosťou. Situácia však už bola (nielen pre rodičov) neúnosná – každý deň tréningy a cez víkendy muzikálové predstavenia. Bolo nevyhnutné stanoviť priority a rozhodnúť sa aj s ohľadom na perspektívu najbližších rokov. A keďže aj brat bol športovo nadaný a svoju úlohu zohrala aj náhoda, padlo možno prekvapivé rozhodnutie – stali sme sa súčasťou Rock and rollovej rodiny v klube RRC Hydrorock.

Pod vedením trénera Stanislava Kočiša, ktorý vychoval viacerých viacnásobných majstrov republiky, Európy, ale aj sveta, sme spoločne s bratom (neskôr s iným partnerom) vytvorili úspešný súťažný pár. Slovensko sme reprezentovali v akrobatickom klube 10 rokov na súťažiach po celej Európe. Doteraz si pamätám, ako mamina po nociach vymýšľala a šila súťažné kostýmy, ktoré nejedenkrát zdobila v čase, keď sme už vstávali na raňajky. Trénovali sme po 2 hodiny 6x do týždňa. Súčasťou tréningov bola aj gymnastická príprava pod vedením už zosnulého trénera Ladislava Kornoša (zaujímavosťou je, že trénoval v mladosti aj môjho otca) a v spolupráci s tanečným divadlom Bralen pod vedením pána Rastislava Letenaya sme mali aj povinnú jazzovú prípravu. Za najväčší úspech považujem 3. miesto na majstrovstvách Európy v kategórii Formácie.

Aktívnu rock and rollovú činnosť som ukončila hlavne z časových dôvodov (hoci s ťažkým srdcom) počas štúdia na anglickom bilingválnom lýceu. Avšak tanečný duch zaspal len na chvíľku – počas vysokej školy som „privoňala“ k hip hopu na tréningoch u Fredyho Ayisiho, u ktorého som trénovala síce krátko, ale intenzívne. Techniku hip hopu síce ani zďaleka neovládam ako Justis Lorenzo :), ale aspoň som uvoľnila svoj dovtedy spartakiádny tvrdý rock and rollový pohyb, ktorý k tomuto druhu tanca nepochybne patrí.

Neskôr sa však vo mne prebudila túžba viesť vlastnú tanečnú skupinu, mať vlastné choreografie a ponúkať vlastné tanečné vystúpenia. Nikdy som však tanec nerealizovala ako hlavnú činnosť, vždy len ako príjemné spestrenie popri zamestnaní.

Dnes je však situácia celkom iná – mam krásnu zdravú dcérku, ktorá od narodenia reaguje na akúkoľvek melódiu tanečnými pohybmi (niet divu, ocko sa okrem športu venoval 8 rokov spoločenským tancom), a tak nastal čas, aby som si splnila celoživotný sen a vytvorila pod jednou strechou príjemné a priateľské prostredie pre všetkých vyznávačov pohybu, tanca a aerobiku.

Inšpirovala som sa najmä v tanečných školách v New Yorku a v Londýne, kde ma opantala atmosféra, ktorá zaúčinkovala ako droga – chcete ju proste „ochutnať“ zas a zas. Verím, že tanečná škola Riverpark Dance School takýmto prostredím bude a ľudia v každom veku ju budú vyhľadávať ako miesto, ktoré ich naplní nielen radosťou z pohybu, ale umožní im prežiť aj príjemné chvíle oddychu a pohody v peknom prostredí. Chcela by som aj touto cestou pozvať všetkých, aby sa prišli pozrieť, či sa nám to podarilo.

Iveta Tkáčová, zakladateľka tanečnej školy Riverpark Dance School

NEWSLETTER

Chcete dostávať aktuálne novinky mailom?

Zrušiť odosielanie